Skúsme si teda jedlo cez deň vopred naplánovať – niekomu vyhovujú tri väčšie jedlá prestriedané desiatou a olovrantom, iný uprednostní jesť len dvakrát denne – prvýkrát okolo obeda a druhý krát večer. Rozhodnime sa, ako nám to vyhovuje, ale vyhnime sa tomu, aby sme jedli pomedzi vopred naplánované jedlá. Skúsme nedojedať po svojich deťoch.
Jedzme výlučne posediačky pri kuchynskom stole alebo pri pulte v jedálenskom kúte. Pokiaľ čokoľvek konzumujeme pri sledovaní filmu alebo pri hraní hier, strácame kontrolu nad tým, koľko čoho sme už zjedli. Často jeme/chrúmeme iba preto, lebo sa nudíme alebo sa bojíme....
Poobzerajme sa po svojej komore či potravinovej skrinke a vezmime si na to aj zväčšovacie sklo. Ak nájdeme potraviny, ktoré vo svojom zložení obsahujú ingrediencie, ktorých mená nevieme bez námahy vysloviť, zvážme, či je ich konzumácia pre nás nevyhnutná. Namiesto cereálii, ktoré pri príprave raňajok menia farbu mlieka, si môžeme teraz uvariť kašu z akejkoľvek obilniny či vločiek a ochutiť si ju podľa svojho gusta.
Konečne máme čas na skutočné jedlo – uvarme si zeleninovú polievku, možno ju zmixujeme a zjemníme maslom či smotanou. Upečme si zemiaky v rúre, nebojme sa pridať aj kúsok slaniny alebo za hrsť kyslej kapusty. Ponorme sa do útrob svojej mrazničky - možno tam nájdeme netušené poklady. Prakticky z akéhokoľvek mäsa, o ktorého pôvode už nemáme ani len potuchy, sa dá pripraviť chutný vývar. Dávno zabudnutý hrášok sa môže premeniť na chutné pyré. Kus šunky odložený od minulej Veľkej noci rozvonia fazuľovú polievku.
Nepime cukor, uloží sa nám totiž komplet do tuku – cukor v sladených nápojoch mení naše pečene na stukovatené tkanivo. Napriek euforickému pocitu po vypití pohára sladeného nápoja alebo ovocného džúsu, naše telá nie sú uspôsobené na pitie roztokov cukru. Ak máme chuť na sladké, doprajme si kvalitnú čokoládu, vlastnoručne upečený koláč alebo domácu zmrzlinu.
Poďakujme v duchu alebo nahlas za každé jedlo – teraz si viac ako inokedy môžeme uvedomiť, že to vôbec nie je samozrejmosť...
