O Betke, ktorá si vybrala tučné deti

Autor: Gabriela Sabolová | 19.11.2018 o 9:45 | Karma článku: 10,06 | Prečítané:  6734x

Tým, že 38ročná Betka schudla za 18 mesiacov 48 kíl sa v podstate celé jej dobrodružstvo iba začalo. Chudne statočne ďalej, ale už v úplne iných podmienkach...

Betka vyrastala zahrnutá nesmiernou láskou svojej babičky. Jej otec sa zo života rodiny vytratil tak skoro, že si ho Betka vôbec nepamätá. Mama pracovala v trojzmennej prevádzke a babička sa snažila Betke vynahradiť všetko a všetkých. Babička však bola dáma impozantných rozmerov – pri výške necelých 160cm vážila takmer 160kg - a jej každodenným spoločníkom bol inzulín.  Z neznámych príčin bola babička presvedčená, že kryštálový cukor je pre deti výborným zdrojom vápnika a tak ho Betke podávala denne v kompótovej miske ako olovrant. Babička tiež verila, že mäso zbytočne zaťažuje detský žalúdok a zelenina zas deti priveľmi nafukuje a tak varila prevažne múčne a sladké jedlá.

Už na základnej škole Betka vnímala, že je omnoho objemnejšia ako ostatní, no až v puberte porozumela tomu, že všetkému je na vine babičkin stravovací systém. Hľadala oporu vo svojej mame, no nepochodila, tá bola totiž plne zamestnaná hľadaním svojho vlastného šťastia. Jediným riešením bolo odísť na strednú školu mimo svojho bydliska. A 14 ročná Betka – vážiaca v tom čase už takmer 90kg - si zvolila školu zdravotnú, nakoľko chcela pochopiť, ako by sa mala stravovať.

Škola jej v tom síce veľmi nepomohla, ale život na internáte jej priniesol mnoho inšpirácie – nezmyselné diéty z časopisov, zaručené recepty na detox, prvé hladovky i prvé vynútenie zvracania... Betkina hmotnosť kolísala medziročne aj o 20kg. Krátko po maturite sa zaľúbila a  pri chudnutí do svadobných šiat vydržala jesť tri mesiace iba dva kusy ovocia denne.  Obe tehotenstvá mala rizikové, preležala ich v slzách a obavách.... ani nie tak o zdravie svojich nenarodených detí, ako skôr v obave, či a ako opäť schudne, keď si teraz pod zámienkou tehotenských chutí tak štedro  dopraje všetko, čo si po celé tie roky odopierala...

Po druhej materskej nastúpila Betka do práce ako zdravotná sestra na novorodenecké oddelenie – prácu na zmeny sa snažila skĺbiť s vlastným materstvom a manželstvom. Chýbajúcu energiu často dopĺňala gumenými medvedíkmi, lebo ktosi jej povedal, že je to veľmi dobrý zdroj kolagénu pre je boľavé kĺby. Po nočnej zmene si namiesto spánku spravidla dopriala ovocný detox – namiesto jedla celý deň pila iba ovocné šťavy... a s chuťou takto za deň vypila aj 2 kilá ovocia... Netrvalo dlho a pri preventívnej prehliadke jej namerali veľmi vysoké glykémie – diabetes sa u nej ohlásil o 10 rokov skôr ako v prípade jej babičky... A Betka už v tom čase vážila takmer toľko ako jej babička.

Bolo veľmi ťažké naučiť Betku jesť... už roky totiž jedávala takmer neustále a vždy ako doplnok k nejakej činnosti – koľkokrát v práci prebehla okolo svojho stola, vždy si niečo dala do úst – tu pár bobuliek hrozna, tam keksík, potom pralinku...  Keď ráno chystala mužovi a deťom desiatu, pojedla končeky všetkých bagiet, popri umývaní riadu dojedala zvyšky z hrncov... Betka jednoducho nemala návyk premyslieť si, čo bude jesť, nachystať si jedlo a potom ho v pokoji a s radosťou  zjesť neriešiac pri tom nič iné.

Ťažké boje sme veru zvádzali s jej presvedčením, že „škoda míňať čas jedením, keď mám toľko práce“... Postupne však Betka pripustila, že niekde v hĺbke jej duše sa za neochotou sadnúť si a jesť ukrýva strach, že ak si dovolí mať na jedlo čas, zje toho priveľa a ešte viac priberie... Prvé stratené kilá Betku ako tak upokojili – zistila, že nehladuje a na prípravu  svojho jedla nepotrebuje denne viac ako pol hodiny. Trvalo však ďalšie dva mesiace, kým Betka dovolila sama sebe pri jedení sedieť za stolom a len tak jesť... to už bola ľahšia o 15kg a jej viera v možnosť navždy schudnúť začala pomaličky klíčiť.

Veľkým povzbudením pre Betku boli jej glykémie, ktoré si merala viackrát denne – nakoľko všetky boli v norme, uverila, že trvalou úpravou stravy sa možno diabetu vyhnúť. Keď šla po roku na kontrolu k svojmu diabetológovi, dostala veľkú pochvalu a povzbudivý zápis do svojej zdravotnej dokumentácie: „Pacientka prirodzene schudla 36kg !!!, všetky biochemické parametre má v norme, cíti sa výborne...“

Betka sa tešila aj z toho, že ľahšia už o takmer 40kíl omnoho viac vládze – ako hovorievala: „to, čo mi pred tým trvalo hodinu, zvládnem teraz za 20minút“... Po pätnástich rokoch odišla z novorodeneckého oddelenia, no deťom ostala verná - nastúpila ako sestra v detskej ambulancii. Tam mohla denne pozorovať, koľko detí je dnes už v útlom veku na najlepšej ceste k tučnote v puberte a k obezite v dospelosti...

Ako každý človek, ktorý chudne, aj Betka sa musela popasovať s obdobiami stagnácie, keď sa hmotnosť človeka aj týždne nemení, no práve v tom čase sa menia objemy jednotlivých častí jeho tela. Tu zohral veľmi významnú úlohu Betkin manžel Vojto – tichý to muž, ktorý je žijúcim dôkazom skrytej sily všetkých introvertov. Nevedno ako, podarilo sa mu presvedčiť Betku, že on (človek tráviaci celé dni opravovaním železničných vagónov) potrebuje každý večer bez ohľadu na počasie ísť na prechádzku, aby si prečistil hlavu.... no a dúfal, že Betka by ho predsa len nenechala ísť samého :-)

Po osemnástich mesiacoch bola čerstvá štyridsiatnička Betka ľahšia o 48kg a mala kompletne vymenený šatník. Ďalší cieľ bol jasný – dosiahnuť hmotnosť vyjadriteľnú dvojciferným číslom skôr ako za šesť mesiacov – silnou motiváciou bola blížiaca sa svadba ich prvorodeného syna. V tom čase sme sa s Betkou často zhovárali o tom, ako by mohla ona z pozície zdravotnej sestry pomôcť matkám príliš bacuľatých detí, ktoré vídavala v ordinácii. Uvedomovala si, že pokiaľ matka problém u svojho dieťaťa nevidí a pomoc teda nehľadá, nemá jej intervencia takmer žiadnu šancu. No napriek tomu pociťovala Betka pálčivú túžbu zachrániť čo i len jedno jediné dieťa pred trápením, ktoré sama v detstve zažila...

A tu sa znova prejavila Vojtova tichá sila introverta. Pri jednej večernej prechádzke Betke navrhol, že by si teraz, keď im už deti vyletujú z hniezda, mohli zobrať do pestúnskej starostlivosti jedno či dve deti, ktoré potrebujú schudnúť. Betka sprvu onemela prekvapením, no potom sa jej oči rozžiarili a bolo rozhodnuté – idú to toho. Na svadbe svojho prvorodeného mala Betka 94kg a vládala tancovať až do rána. A do roka sa do uvoľnenej detskej izby nasťahovali osemročné dvojčatá Paťka a Maťka. Obe dievčatá vážia viac ako 70kg a ich babička mala diabetes... A Vojto sa už teraz teší, ako pôjdu obe do tanečnej :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo by ste (ne)mali zrušiť svoje konto na Facebooku

Čo sa stalo z najväčšej sociálnej siete.


Už ste čítali?