reklama

O starostovej dcére, ktorá kradla horalky

Keď človek kradne, zrejme mu niečo chýba... Keď kradne dieťa, zrejme mu chýba pozornosť... Keď dieťa kradne jedlo, zrejme mu chýba láskyplná pozornosť...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Lenku vsotila do môjho zorného uhla jej značne nahnevaná mama: „No, pani doktorka, tu ju máte, zlodejku jednu nehanebnú...“. Dieťa stálo nehybne s pohľadom zabodnutým do zeme, len zaťaté čeľuste a rýchly plytký dych prezrádzali, že sa cíti ohrozená ešte viac ako zvyčajne. V tej chvíli zazvonil Lenkinej mame telefón a ja som ju s úľavou vyzvala, aby si ho pokojne vybavila na terase.

„Sadneš si?“ spýtala som sa Lenky. Bez slova či akéhokoľvek gesta sa prešuchtala do najvzdialenejšieho kresla v miestnosti, sadla si tak, aby sme si ani len náhodou nevideli do tváre a vytiahla z vrecka mobil. Z emailu jej mamy som vedela, že má 12 rokov a 88kg. Opakovane ju prichytili v miestnom obchode kradnúť horalky, čo „nakoľko môj manžel je u nás starostom, nenahlásili síce na polícii, ale o to väčšia hanba to pre nás je, chápete? Jediná starostova dcéra a kradne jedlo!!!“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chápala som, že dieťa sem bolo dovedené násilím a zhovárať sa so mnou je zrejme posledná vec na svete, na ktorú má chuť.... no nechcela som, aby odišla s ďalším pocitom sklamania. Z úvah nad vhodnou stratégiou ma vytrhlo zablikanie môjho mobilu – ajhľa, žiadosť o priateľstvo od vedľa sediacej Lenky. Celá natešená prijímam a o chvíľu už čítam prvú správu: „Volám sa Lena“ - a je to napísané takým rozhodným tónom, že si hneď a zaraz v hlave zablokujem všetky možné zdrobneniny.

„Lena, myslím, že bývaš cestou zo školy veľmi hladná, je to tak?“

„Hej“

„Obed v školskej jedálni Ti nechutí?“

„Nechodím tam, chlapci mi pľujú do jedla a potom sa mi smejú, že som tučné prasa“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„A desiatu máš čas zjesť?“

„Na desiatu mi mama dáva len banán, aby som schudla.“

„A keď prídeš zo školy, je niekto doma?“

„Nie.“

„A nájdeš doma nejaké uvarené jedlo?“

„Nie, veď musím schudnúť“.

V tej chvíli sa vracia Lenina mama a zrazu je jej plná miestnosť - snaží sa opäť naštartovať svoj monológ na tému „ja úbohá matka, ktorej dcéra kradne jedlo“. Lena sa v kresle ešte viac odvracia a strká mobil rezignovane do vrecka. Preruším Leninu mamu zdanlivo nesúvisiacou otázkou: „Kto vám chodí upratovať dom?“ Chvíľu je zarazená, potom začne náhlivo vysvetľovať, že ona to popri práci a všetkých povinnostiach starostovej manželky všetko nestíha a tak im chodí pravidelne upratovať pani Majka, ktorá je už dlhšie bez práce. Pýtam sa, či táto dobrá duša vie variť. Dozvedám sa, že vraj celkom určite vie, vychovala troch synov, opatruje teraz doma svokra cukrovkára a občas pomáha variť aj na svadbách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Píšem teda Lene:

„Máš rada pani Majku?“

„Hej, občas mi donesie nejaké jedlo.“

„Chcela by si namiesto obedov v škole chodiť na obed k nej domov?“

„Hej, oni majú mačky a psa J

A tak vysvetľujem Leninej mame, že strava v školskej jedálni nie je pre Lenu absolútne vhodná a že banán na desiatu jej určite nepomôže schudnúť. V zárodku chlácholím jej paniku rodiacu sa z predstavy, že by mala pravidelne variť a navrhujem, aby Lenine obedy v plnom rozsahu zabezpečovala pani Majka – buď jej navarí počas toho, ako im upratuje dom, alebo sa Lena zastaví cestou zo školy u pani Majky doma. Pani starostová sa mračí, Lena sa trochu pohne v kresle a na okamih sa nám stretnú pohľady – že by to bol jej nesmelý súhlas? Lúčime sa s tým, že môj návrh preberú najprv doma s manželom a následne s pani Majkou. Ak sa dohodnú, prídu na najbližšie stretnutie v trojici – Lena, Lenina mama a pani Majka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dohodli sa a prišli – Lena s pani Majkou. Lena opäť sedela v kresle a výlučne skrze správy sme vyjednávali, čo by chcela mať v jedálničku. S pani Majkou sme potom prebrali detaily týkajúce sa samotného varenia, ako aj množstva a kvality použitých surovín. Našla som v nej skvelého spojenca – bola otvorená všetkým navrhovaným zmenám, veľa sa pýtala a hlavne všetko do bodky dodržiavala. A Lena? Bez mihnutia oka vymenila ranné kukuričné lupienky za vaječnú omeletu, do školy si nosila orechy a biele jogurty. Zo školy sa ponáhľala zväčša k Majke – za stolom v skromne zariadenej kuchyni sa nielen najedla, ale i porozprávala či už s Majkou alebo jej svokrom. Najradšej však trávila čas na dvore obývanom psami, mačkami a morkami. Domov chodievala často až podvečer a nezriedka zjedla u Majky aj večeru.

Lenino stravovanie malo a má úžasný vplyv na celú Majkinu rodinu – všetci sa akosi nevdojak naučili jesť viac zeleniny a menej cukru. Majka schudla, jej mužovi klesol cholesterol i krvný tlak a svokrovi sa upravil diabetes natoľko, že si už nemusí pichať inzulín. A Lena schudla a skrásnela – dnes váži 62kg a chystá sa do tanečnej :-)

Gabriela Sabolová

Gabriela Sabolová

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ponúkam pomoc pri hľadaní vlastného stravovacieho štýlu, ktorý vyrieši nielen vaše zdravotné problémy, ale umožní vám aj žiť vaše sny:-)http://www.dietologicka.eu Zoznam autorových rubrík:  Úvahy o jedleNedajte sa oklamaťPríbehyRecepty

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu