O Lukášovi, ktorý chudol tajne

Autor: Gabriela Sabolová | 17.7.2016 o 8:54 | Karma článku: 11,61 | Prečítané:  8381x

Vraví sa, že za všetkým treba hľadať ženu... Nuž a v Lukášovom prípade, kedy šlo vcelku o viac ako len o 60kíl tuku, to boli hneď ženy tri...

Celé sa to začalo pred dvadsiatimi troma rokmi, keď sa Lukáš narodil v malom mestečku ako prvé a jediné dieťa slobodnej matky. Detstvo prežil medzi dvoma kuchyňami – maminou a babičkinou. Obe rady varili a piekli, obe boli plnoštíhle a obe sklamané svetom mužov. Všetku svoju nenaplnenú lásku venovali teda Lukášovi – varili mu, čo si kedy zmyslel, vypekali výlučne podľa jeho vrtochov. Desaťročný Lukáš vážil 70kg a veselo priberal ďalej.

V puberte sa zrejme dostali k slovu gény jeho nikdy nepoznaného  otca a  Lukáš vyrástol  za pár mesiacov takmer o 30cm. Zrazu bol najvyšší v ročníku, na tvári sa mu objavili lícne kosti a zmizlo mu prevísajúce brucho. Dostal ponuku z miestneho basketbalového klubu, no jeho mama to rezolútne zamietla – obávala sa totiž, že „...potom, ako prudko vyrástol, má krehké kosti a akékoľvek zranenie by viedlo k trvalej invalidite.“  Namiesto toho urobila v rámci svojich schopností všetko preto, aby chlapec „zosilnel“. Podarilo sa jej to – osemnásťročný Lukáš mal pri výške 185cm už úctyhodných 105kg.

Zdalo by sa, že s Lukášovým odchodom na vysokú školu mamina starostlivosť poľaví. Opak bol však pravdou. Boli tu len dve alternatívy – buď cestoval Lukáš na celý víkend domov alebo sa vybrala mama s troma taškami jedla za Lukášom. A tak to pokračovalo celé dva roky, až kým Lukáš nestretol Veroniku. Bola to láska, ktorej stála v ceste len a len Lukášova obezita – v tom čase vážil 145 kíl a jeho lícne kosti boli už minulosťou.

Najprv mu Veronika trpezlivo dohovárala, potom mu varila a plánovala spoločné prechádzky, no všetko márne – víkendové hody v maminej kuchyni alebo z maminej kuchyne pokračovali. Po roku došla Veronike trpezlivosť a dala si podmienku – buď Lukáš výrazne schudne pod mojím vedením alebo sa definitívne rozídu. Nemám rada ultimáta, ale zdalo sa, že v Lukášovom prípade niet inej cesty.

A nebolo to veru vôbec ľahké. Na akýkoľvek môj návrh či odporúčanie reagoval Lukáš štýlom „áno, ale...“. Statočne klamal („...na 100% som dodržal váš rozpis jedál, ale keďže som neschudol, asi ste to zle prepočítali“), s kamennou tvárou zatĺkal („...tento víkend som síce bol doma, ale nezjedol som nič sladké“) a za každým tvrdil, že „...jednoducho nie je v jeho silách zjesť čokoľvek bez chleba“. Veronika to s ním vzdala po ďalšom polroku.

Lukáš sa však chcel stretávať aj naďalej. Z rozchodu bol síce nešťastný, no osudovo zlomené srdce to rozhodne nebolo. Ako náhle sa už necítil pod tlakom, že schudnúť musí, zdalo sa mi chvíľami, že by aj schudnúť chcel, ale stále tu bolo čosi nevyslovené, čo mu v tom bránilo.  „Lukáš, čo hrozné by sa stalo, keby si schudol?“ spýtala som sa ho balansujúc na hranici svojej trpezlivosti. „Moja mama by bola z toho veľmi nešťastná...“ vypadlo z neho skôr, ako si to stihol premyslieť... a bolo to tu – strach syna, že nenaplní predstavu svojej matky, ako by mal vyzerať.

Bol začiatok zimného semestra a tak som Lukášovi navrhla experiment trvajúci 28 dní – vyhovorí sa na písanie seminárnych prác a nepôjde domov štyri víkendy. Jedlo, ktoré mu mama celkom určite prinesie, rozdá kamarátom na internáte a pokúsi sa dodržiavať môj stravovací plán. Keď že je už november, pri stretnutiach s mamou si dá na seba hrubý sveter a tak ostane všetko utajené. V tom okamihu mi bolo jasné, že sme na dobrej ceste – Lukáš pri tomto návrhu riešil len jediné – či ten sveter bude dostatočným maskovacím manévrom.

Experiment dopadol výborne – Lukáš schudol prvých 8kg a mama si nič nevšimla. Pustili sme sa teda do ďalších úprav jedálnička a zdalo sa, že doposiaľ nemožné sa stáva možným – Lukáš si zrazu vystačil aj s dvoma rožkami denne, v pohode dokázal zjesť neochutený jogurt a vypiť čistú vodu z vodovodu. Kilá z neho ubúdali a jeho sebavedomie rástlo. Začiatkom skúškového obdobia sme oslavovali stratu prvých 20kg – bola to zmes radosti a hrdosti, ale aj obáv z blížiacich sa Vianoc.

Lukáš mal pred sebou sedem skúšok, takže si naplánoval svoj pobyt doma len na krátko – od Štedrého dňa do 27.12. Dohodli sme sa, že môže ochutnať zo všetkého, ale prestane jesť pri prvom pocite nasýtenia a dodrží odstup medzi jednotlivými jedlami aspoň dve hodiny. Tie Vianoce boli pre Lukáša očistné vo viacerých smeroch. Domov prišiel s bolesťami brucha a už po pár hodinách sa skrúcal v kŕčoch na toalete. Črevná chrípka potrápila nielen jeho, ale i jeho mamu. Riešiac rýchle presuny medzi posteľou a kúpeľňou však Lukáš svojich zmiznuvších 20kg nedokázal utajiť – došlo k výčitkám, hádkam i citovému vydieraniu, ba Lukáš priznal aj slzy a škrípanie zubov. Na internát sa vrátil ľahší nielen o ďalších 5kg...

Lukáš si ako alternatívu k sladkým rožkom mimoriadne obľúbil tvaroh – plnotučný, krémový, ochucoval si ho medom a ľanovými semienkami. Keď si raz v sobotu ráno položil v supermarkete na pás hneď pol tucta balení, všimol si, že za ním stojaca slečna si kupuje taký istý tvaroh. A potom si všimol jej medené vlasy a zelené oči... a ich prvá konverzácia bola samozrejme o tvarohu J

Vysvitlo, že Lenka má namierené do posilňovne, kde s chuťou dvíha činky v čase okolo obeda, kedy je tam najmenej ľudí. Proste skvelá baba, ktorá si cvičí sama pre seba a nepotrebuje sa predvádzať. Lukáš síce v živote nebol na mieste, kde „vonia“ pot a železo, no túžba byť s Lenkou bola omnoho silnejšia, ako všetky predsudky sveta. A z Lenky sa vykľula veľmi empatická trénerka – ukázala Lukášovi zopár cvikov a nechala ho nájsť si k cvičeniu vlastnú cestu...

Lukáš doviedol Lenku na naše najbližšie stretnutie – on 185/105, ona 160/50 – z diaľky vyzerali ako veľký brat  a malá sestra, no keď prišli bližšie, bolo jasné, že ona je tá, ktorá to má v rukách – Lukášovo srdce, chudnutie i šťastie. Včera sme sa všetci traja opäť stretli, aby sme spolu oslávili úbytok 60kg. Lukáš mal na sebe priliehavé tričko, v ktorom vynikali jeho formujúce sa bicepsy. S iskričkami v očiach poznamenal, že „...brucho síce ešte nie je na ukazovanie, ale pracuje sa na tom :-) “

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?