O Lucke, ktorá schudla do svadobných šiat

Autor: Gabriela Sabolová | 8.5.2016 o 20:54 | Karma článku: 11,64 | Prečítané:  10473x

Hm, musí byť krásna nevesta nevyhnutne aj štíhla? Lucka bola od detstva presvedčená, že áno... A tak pre naplnenie tejto svojej túžby schudla viac ako 70kíl...

Lucka vyrástla ako jediné dieťa svojich rodičov v malom meste, kde každý každého poznal. Otec – profesionálny požiarnik – vo voľnom čase trénoval miestny futbalový klub a dbal, aby jeho dcéra od malička športovala. Mama – krehká umelecká duša - učila hru na husliach a už počas svojho prvého a jediného tehotenstva snívala o tom, že jej dieťa bude raz koncertovať na pódiách, ktorej jej samotnej nikdy dostupné neboli...

Lucka bola veľmi poslušné dieťa, no s plynúcimi rokmi bolo zrejmé, že ani šport ani hudba nebudú jej doménou. Milovala knihy a pokoj, kedy mohla byť sama so sebou. Ku knihám sa utiekala v detstve, keď si nik z rodičov nenárokoval jej voľný čas. A neskôr jej boli oporou i v puberte, keď sa jej rodičia rozvádzali. Ako mnohí introverti, aj Lucka si začala kompenzovať nedostatok pochopenia a lásky v rodine jedlom - milovala všetko, čo bolo sladké a krémovité – zmrzlinu, puding, čokoládu...

Prvýkrát som Lucku uvidela uprostred leta. Odetá v šatách s dlhým rukávom, ktoré sa končili tesne nad jej opuchnutými členkami mala v tom čase 27 rokov a pri výške 162cm vážila 109kg. Na stretnutie prišla s priateľom – do roka plánovali svadbu a ona chcela byť krásnou nevestou. Bolo zrejmé, že pre naplnenie tohto svojho sna je rozhodnutá urobiť čokoľvek. Aktuálne zaľúbená bez ťažkostí sa zo dňa na deň vzdala všetkých sladkostí, ochotne konzumovala zeleninu, nad ktorou by ešte nedávno ohŕňala nos, ba dokonca sa  naučila variť aj mäso, hoci celé roky tvrdila, že jej absolútne nechutí...

Lucka chudla a skrásnievala od nášho prvého stretnutia. Konečne mala v živote niečo, čo sa jej darilo a okolie ju za to chválilo – bola šťastná. Do Vianoc schudla 28 kíl... a otehotnela. Bol to pre ňu šok a priateľ zaváhal, či sú už na dieťa materiálne pripravení. Lucka sa však prejavila ako bojovník – odmietla čo i len myšlienku na interrupciu a navrhla odloženie svadby na čas, kedy po pôrode znova zoštíhlie. Predsa len, chcela byť krásnou nevestou...

A tak sa naše stretnutia zmenili z redukčných na tehotenské – Lucka chcela urobiť všetko pre to, aby sa jej syn narodil zdravý. Bola naozaj disciplinovanou a obetavou tehuľkou, pravidelne cvičila a za celé tehotenstvo pribrala len 14 kíl. Prvorodený Viktor prišiel na svet v termíne, s ideálnymi mierami 50cm/3500g a s jedným chromozómom navyše...

O pár mesiacov neskôr mi Lucka poslala fotografiu svojho synčeka s komentárom: „Jediná láska môjho života“. V nasledujúcom telefonáte som sa dozvedela, že jej priateľ sa nedokázal vyrovnať s faktom, že boli obdarení dieťaťom s Downovým syndrómom a odletel hľadať svoje šťastie za Atlantik. S Luckou sme ostali aj naďalej v kontakte prostredníctvom emailov a telefonátov – riešili sme však výlučne len dojčenie a neskôr aj stravovanie malého Viktora...

Každý rok na Vianoce som dostávala od Lucky blahoželanie s fotografiami jej synčeka. Po štyroch rokoch sa na jej vianočnom prianí objavilo druhé dieťa – dievčatko s Downovým syndrómom evidentne staršie ako Viktor – deti sa k sebe šťastne túlili. Prianie malo tentoraz aj PS – Lucka sa ma v ňom pýtala, kedy by sme sa mohli stretnúť :-)

Akoby ani neubehlo tých takmer šesť rokov od nášho prvého stretnutia – Lucka vyzerala rovnako, len smútok ukrytý hlboko v jej očiach svedčil o bolesti, s ktorou sa musela vyrovnať. „Viete, stretla som Karola, ktorý má veľmi rád mňa aj Viktora... a ja mám veľmi rada jeho aj jeho Agátku...a deti sa navzájom milujú, keby ste len vedeli ako... “ zveruje sa mi s ľahkým rumencom Lucka. „Chceli by sme sa s Karolom jedného dňa zobrať a keby sa to ešte dalo, chcela by som aspoň trochu schudnúť...“ túžobne vraví a zároveň klopí zrak.

Bolo to náročných 18 mesiacov – väčšina našich stretnutí sa odohrala v Luckinej kuchyni. Obe deti bývali často choré, Karol prišiel o zamestnanie a následne rozbiehal svoju prvú živnosť, Lucke náhle zomrela mama. No všetko toto akoby len stmelilo týchto štyroch ľudí, ktorí sa konečne našli po rokoch smútku a bolesti. Karol sa automaticky začal stravovať rovnako ako Lucka, aby jej ušetril čas a námahu pri varení. Keď bola Lucka s Agátkou v nemocnici, Karol im nosil z domu uvarené jedlo presne podľa rozpisu, ktorý visel na chladničke. A k tohtoročným Vianociam som dostala od Lucky prianie s fotografiou, na ktorej boli jej bosé nohy stojace na váhe... ručička ukazovala hmotnosť 58,3kg...

Ako dieťa Lucka snívala o tom, ako ju jej vyvolený pobozká pod rozkvitnutou čerešňou. Možno  preto sa tento rok počasie tak zbláznilo – to aby čerešne rozkvitli už 17. apríla, kedy sa Lucka v konfekčnej veľkosti 36 vydávala za svojho Karola :-)

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?