O Jožkovi, ktorý schudol v kamióne

Autor: Gabriela Sabolová | 26.10.2015 o 5:34 | Karma článku: 12,38 | Prečítané:  9697x

Jožka som videla len dvakrát v živote – minulý rok koncom augusta a včera podvečer. Nuž a včera som ho málom nespoznala.... dvojmetrový holohlavý chlap - scvrkol sa takmer o tretinu... presnejšie o 53kg...

Jožko prišiel na naše prvé stretnutie odetý celý v čiernom - priamo z pohrebu svojho brata. „Chcel som sa s Vami stretnúť, lebo nechcem umrieť ako môj brat...“ preriekol takmer nečujne upierajúc sčervenené oči kamsi do diaľky. Postupne som sa dozvedela, že za uplynulých dvadsať rokov spolu so starším bratom prebrázdili na kamiónoch krížom krážom celú Európu. Keď začínali, obaja boli mladí, vysokí a mocní - roky strávené na cestách a konzervách im sprvu brali mladosť, ale neskôr aj neúprosne pridávali kilá... Bratovi sa stal osudným nádor konečníka – obezita, nekvalitné stravovanie, problematické vyprázdňovanie a nekonečné hodiny sedenia – to všetko sa podpísalo na tom, že jeho život bolestivo vyhasol krátko po štyridsiatke...

V takejto situácii sa celkom logicky natíska pre Jožka jediná rozumná alternatíva - utekať od kamióna čo najďalej... No tridsaťosem ročný chlap má vcelku početnú rodinu a na krku hypotéku.... a pripúšťa, že okrem šoférovania vlastne nič iné robiť nevie. Takže neostáva nám iné, iba vymyslieť, ako by mohol schudnúť aj tom v kamióne...

Jožko nie je v jedle vôbec prieberčivý - priznáva, že o tom, čo budú na cestách jesť, rozhodoval vždy jeho zosnulý brat a on, Jožko, sa podriadil. Tento fakt hrá momentálne  v náš prospech – rozpis jedál, ktorý mu práve píšem, nahradí do istej miery v jeho živote bratovo rozhodovanie. Bez otáľania je ochotný vzdať sa chleba a kupovať si na cestách čerstvú zeleninu. Z môjho pohľadu to má pre proces chudnutia dvojnásobný benefit – okrem kvalitnejšej a energeticky menej bohatej stravy sa bude musieť v obdobiach odpočinku hýbať – minimálne presúvať sa od zaparkovaného kamiónu do najbližšieho obchodu.

Spomíname na to, ako si s bratom radi kupovali na čerpacích staniciach „energetické tyčinky“. Dopriali si ich denne niekoľko, najmä počas nočných jázd. O tom, že taká tyčinka môže mať energetický obsah jedného kompletného obeda, nemali samozrejme ani potuchy... proste chutili im. A tak sa s Jožkom dohodneme, že si môže dať denne maximálne jednu tyčinku, ale musí si najprv prečítať jej zloženie a kúpiť si iba takú, ktorá má aspoň  30% proteínov.

Na udržanie pocitu sýtosti počas dňa navrhujem nosiť na cesty staré dobré vlašské orechy a každé dopoludnie z nich za hrsť zjesť. Jožko nadšene súhlasí, v rodičovskej záhrade im rastú tri statné orechy a tak sa bude  „živiť z vlastnej úrody“. V závere stretnutia uvádzam trojbodový program, ako môže Jožko pracovať s pocitom hladu:

  1. Ak ho prepadne hlad, nech sa najprv dôkladne napije vody alebo minerálky.
  2. Ak do piatich minút hlad nepominie, je čas na dve žuvačky bez cukru.
  3. Ak sa hlad znova ohlási, až potom sa môže najesť – presne podľa svojho rozpisu :-)

Keď mi Jožko na konci prvého stretnutia stisol dlaň, pýtala som sa v duchu sama seba, či sa ešte uvidíme. A ako som sa tak dívala za jeho vzďaľujúcou sa postavou, prepadli ma veru silné pochybnosti...  O štrnásť mesiacov neskôr mi pípla správa: „Som doma, mohli by sme sa stretnúť? Jožko“ Prišiel s plachým úsmevom, na stôl položil dôkladne obchytaný a pokrčený rozpis a povedal: „Povedal som si, že to vydržím jesť stále dookola, kým neklesnem pod 100kg. Dal som to, a tak by som chcel novú tabuľku, aby som si to udržal...“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?