O Eliške, ktorá prišla o prácu kvôli svojej tučnote

Autor: Gabriela Sabolová | 6.9.2015 o 19:28 | Karma článku: 12,25 | Prečítané:  17947x

Keď Eliška po tretíkrát potratila, zrútil sa jej svet... postupne klesla až na dno ľudskej bolesti... no našla v sebe dostatok síl, aby sa z toho dna odrazila... a na tom dne zanechala aj svojich prebytočných 67kg...

V jedno aprílové ráno som našla v pošte stručný email: „Potrebujem sa s Vami stretnúť – napíšte mi, prosím, kedy a kde.“ Email bol odoslaný nadránom, v adrese odosielateľa bolo ženské rodné meno. Odpísala som, ponúknuc najbližší voľný termín. Odpoveď prišla takmer okamžite: „Ďakujem, prídem“.

V dohodnutý čas prišla žena stredného veku zahalená v dlhom čiernom neforemnom svetri. Hlávku mala v porovnaní s telom maličkú, jemné kučeravé vlasy neupravené. Sadla si, no jej pohľad zostal namierený kamsi na dlážku. Bez toho, aby ho z tej dlážky odlepila, preriekla: „Každý, u koho som hľadala pomoc, mi povedal, že už nikdy neschudnem...“

Nastalo ticho – obe sme čakali, že tá druhá niečo povie. Po chvíli sa nadýchla a akoby silou vôle zodvihla zrak zo zeme. V jej modrozelených očiach sa zrkadlila nekonečná bolesť. Na okamih som si odmyslela jej tučnotu a neupravený zovňajšok a uzrela som krásnu ženu, ktorou kedysi bola a ktorou by opäť mohla byť. A tak som prerušila naše mlčanie vetou: „Povedzte mi o sebe to, čo mi v tejto chvíli povedať chcete...“

A tak som sa dozvedela, že ako čerstvá maturantka nastúpila Eliška na miesto asistentky do veľkej realitnej kancelárie. Štíhlučká usmievavá dievčina s anjelskou tváričkou sa čoskoro vypracovala na pozíciu sekretárky. Mala vzácnu schopnosť efektívne komunikovať s ľuďmi v rôznom stave rozčúlenia a vnášať do napätých situácií pokoj. Mnohí muži jej prejavovali priazeň, no len jednému jedinému z nich venovala svoju náklonnosť ona. Vydávala sa dvadsaťtriročná z veľkej lásky a bola presvedčená, že je to na celý život.

Príbeh Eliškinej bolesti sa začal márnymi pokusmi otehotnieť. Obaja s manželom boli zdraví a po dieťati túžili. V šiestom roku manželstva sa rozhodli pre umelé oplodnenie. Počas nasledujúcich piatich rokov absolvovali tri pokusy, no všetky sa žiaľ skončili predčasne. Hormonálna liečba sa podpísala nielen na Eliškinej hmotnosti (pribrala takmer 30kg), no i na jej duševnej rovnováhe. Manželstvo sa po dvanástich rokoch skončilo rozvodom, manžel v tom čase už čakal dieťa s inou ženou.

Po rozvode sa Eliška celkom upäla na svoju prácu – trávievala v kancelárii štrnásť aj šestnásť hodín denne, často aj po víkendoch. Už nevidela dôvod variť domácu stravu a tak jedávala len to, čo si mohla kúpiť cestou do práce a zjesť priamo z obalu na pracovnom stole. Občasné narážky kolegov na neustále rastúcu hmotnosť ignorovala, no keď sa pod ňou raz popoludní zlomila kancelárska stolička, majiteľ firmy jej nekompromisne navrhol preradenie do archívu. Zdôvodnil to tým, že svojou tučnotou nevhodne prispieva k imidžu firmy...

Keď sa v ten večer v tichu svojho prázdneho bytu Eliška po rokoch postavila na váhu, uvidela trojciferné číslo... Pár mesiacov ešte pracovala v archíve, no potom už nebola schopná ani toho... v súčasnosti je už druhý rok nezamestnaná a odkázaná na sociálne dávky užíva antidepresíva.... neteší sa už v živote vôbec na nič...

„Eliška, viete si v tomto okamihu predstaviť samú seba o jedno konfekčné číslo menšiu, ako ste teraz?“ spýtala som sa. „O jedno? To možno aj áno...“ šepla. A tak sme začali. Eliška dostala od mňa ako darček jednoduchý krokomer a ja som trvala na tom, že nemôže ísť večer spať, pokiaľ v ten deň neprejde aspoň 10 000 krokov. Pri jej hmotnosti a kondícii to zabralo spočiatku tri aj štyri hodiny denne, no postupne sa to zlepšovalo.  

Stretávali sme sa každý pondelok ráno. Učila som Elišku jesť viackrát do dňa a zmestiť sa pritom do sumy 30 eur týždenne, čo bol finančný strop, ktorý umožňoval jej skromný rozpočet. Nebolo pre ňu jednoduché začať variť pre seba samú, ale čoskoro pochopila, že zeleninová polievka je nielen najlacnejšie, ale aj najkreatívnejšie jedlo pod slnkom. Po viacerých pokusoch sa jej podarilo vyrobiť z farmárskeho mlieka chutný domáci tvaroh. S príchodom leta si obľúbila miestny trh, kde okolo obeda dokázala nakúpiť zeleninu za lacný peniaz. Čo nestihla zjesť, zamrazila si na ďalšie dni alebo na zimu.

Intenzívne sme sa sústredili na chôdzu a varenie a vôbec sme neriešili Eliškinu hmotnosť. Po troch mesiacoch však prišla Eliška na stretnutie v nových letných šatách. V očiach mala šibalské ohníčky, keď mi s úsmevom oznámila: „Musela som si kúpiť šaty, lebo všetko oblečenie mi už bolo priveľké.“ „Aj ste sa odvážili postaviť na váhu?“ opáčila som opatrne. „Uhm... a viete čo? Schudla som 22kg! A ani neviem ako...“

Napriek letným horúčavám dokázala Eliška v tom čase prejsť svojich 10 000 krokov už za menej ako dve hodiny. Chodila najmä skoro ráno, keď ešte nebolo tak sparno. K tomu sme čoskoro pridali ešte večernú pohybovú aktivitu – chôdzu po schodoch. Pre jej vlastnú bezpečnosť doma v dvanásť poschodovom vežiaku. Prvý večer vyšla tých dvanásť poschodí iba raz, aj to mala pocit, že jej srdce z hrude vyskočí. Postupne to však zvládala čoraz lepšie, smerom hore aj smerom dole. Keď už Eliška bez veľkých problémov dala dvanásť poschodí hore dolu, pridali sme jej na chrbát ruksak s troma knižkami ako závažie. Začiatkom októbra sme po prvýkrát pokorili hranicu 70kg...

V tom čase už bola Eliška v takej fyzickej a psychickej kondícii, že mohla začať pomáhať iným. Stala sa osobnou asistentkou ťažko zdravotne postihnutého desaťročného Maxa. Denne s ním chodila na dlhé prechádzky, pričom bravúrne zvládala nielen jeho pohodu, ale aj jeho invalidný vozík. Maxova rodina si Elišku natoľko obľúbila, že s nimi strávila aj vianočné sviatky. Najkrajší vianočný darček však darovala Eliška sama sebe – konfekčnú veľkosť 38 :-)

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?