O Maťkovi, mlieku a debilite

Autor: Gabriela Sabolová | 29.7.2015 o 9:06 | Karma článku: 12,40 | Prečítané:  20168x

Keď mal Maťko rok, vraveli, že celkom isto bude mať krivicu... keď mal tri roky, šepkalo sa, že bude retardovaný... v puberte mu prorokovali neplodnosť... a pred mesiacom ukončil štúdium práva na Karlovej univerzite ...

Maťko sa narodil dva týždne pred nežnou revolúciou s ideálnymi mierami 3230g / 50cm. Prvé tri mesiace svojho života strávil prevažne spánkom, v bdelom stave si vychutnával materské mlieko a láskyplnú starostlivosť svojich rodičov. Okolo Hromníc prekonávala jeho mama Iveta  ťažkú chrípku s vysokými teplotami. O Maťka sa v tom čase starali babičky a tie v dobrej viere, aby chlapča nebodaj netrpelo, ponúkli mu dojčenské mlieko z fľašky. Maťkovi zachutilo, dokonca tak veľmi, že k prsníku sa už ani po úplnom Ivetkinom uzdravení neprisal...

Pár týždňov bolo všetko v poriadku - Iveta sa zmierila s ukončením laktácie, Maťko pekne priberal, detská lekárka oboch chválila. Znenazdajky sa však na Maťkových líčkach začal objavovať svrbiaci  ekzém, ktorý obral o spánok celú rodinu. Najprv sa snažila pomôcť obvodná pediatrička, krátko na to známa kožná lekárka, v šiestich mesiacoch bola nevyhnutná hospitalizácia na kožnej klinike vo fakultnej nemocnici... Menili sa síce farby mastí, ktorými Maťka každodenne natierali, no ekzém odolával, ba pomaly sa šíril z tváre na hrudník, rúčky, nôžky...

Iveta bola hospitalizovaná spolu so synčekom. Dni a noci sa na nemocničnej posteli bezmocne dívala na fľakatú Maťkovu tváričku a mala pocit, že ho nedokáže ochrániť. Bezsenné noci si krátila čítaním francúzskych kníh a časopisov, ktoré jej manžel nosil z vedeckej knižnice. V jednom z populárno-náučných časopisov natrafila na článok venovaný problematike „precitlivelosti  organizmu na určité potraviny“. Ako jeden z príkladov v ňom boli uvedené ekzémy u detí, ako prejav neznášanlivosti kravského mlieka. Autor zmieňoval dokumentované prípady detí, kedy sa tieto ekzémy úplne vyliečili jednoduchým vynechaním mlieka a mliečnych výrobkov z ich jedálneho lístka...

Hneď ráno ukázala nadšená Iveta článok ošetrujúcemu lekárovi. Ten ju rázne umlčal súvetím, v ktorom sa opakovane vyskytovali termíny ako "diletantsvo" a "šarlatánstvo". Podľa jeho názoru jedinou možnosťou, ako dostať Maťkov ekzém pod kontrolu boli kortikoidy – čím prv, tým lepšie. Po tomto rozhovore zhrozená Iveta zobrala Maťka na reverz domov...

Maťko mal v tom čase deväť mesiacov a tak si už okrem mlieka pochutnával aj na ovocí, zelenine, mäsku, ryži, a zemiakoch. Ivete nedalo veľa úsilia absolútne vynechať z jeho stravy mlieko. Prvý badateľný výsledok sa dostavil už po týždni – ekzémy sa začali zmenšovať... do mesiaca bola Maťkova pokožka na nepoznanie – hladká, zamatovo hebká, ako zrelá broskyňa...

Šťastná Iveta odniesla Maťka k obvodnej pediatričke. Chcela sa podeliť s radosťou, hľadala povzbudenie aj radu, ako postupovať ďalej. Reakcia lekárky bola pre ňu  ako studená sprcha: „Mlieko je základom detskej stravy! Ak ho budete malému dlhšie odopierať, nevyrastie a bude pokrivený z nedostatku vápnika!! Toto chcete??? Ak s tým ihneď neprestaneme, nahlásim Vás na sociálku, že zanedbávate starostlivosť o dieťa!!!“

Iveta pochopila, že je čas zmeniť detskú lekárku... Hľadala dlho, kým pochopila, že pomôcť si bude musieť viac menej sama... Maťko na svojej absolútne bezmliečnej strave rástol ako z vody. Iveta trávila mnoho času štúdiom zahraničnej literatúry, hľadala najmä spôsoby, ako zabezpečiť Maťkovi dostatok všetkých živín...

V lete 1992, keď mal Maťko dva a pol roka, vyrazila rodinka na prvú dovolenku do Francúzska. Tam Maťko po prvýkrát ochutnal „sójové mlieko“ a „sójový syr tofu“. Bola to láska na prvý glg a hryz ... Na Slovensku sa v tom čase tieto produkty v obchodnej sieti vôbec nevyskytovali, no Iveta ich začala Maťkovi pripravovať doma zo sójových bôbov...

Maťko bol dieťa spoločenské, na každej prechádzke inklinoval k deťom. Iveta zašla za riaditeľkou najbližšej škôlky v snahe prihlásiť tam svojho trojročného syna. Vysvetlila, že Maťko potrebuje  stravovanie bez mlieka a že je ochotná vždy ráno doniesť mu stravu na celý pobyt. Pani riaditeľka striktne zamietla túto možnosť a naznačila čosi o "hysterických matkách, ktoré pod rúškom akejsi vymyslenej diéty bránia socializácii svojho dieťaťa..." Podobne pochodila Iveta v šiestich ďalších škôlkach...

Po roku neúnavného hľadania naďabila Iveta na malú súkromnú škôlku, ktorej pani riaditeľka mala vnúča s celiakiou. Chápala všetko, čím si Maťkova rodina prešla a umožnila Ivete nosiť každý deň Maťkovi do škôlky kompletné menu. Kameňom sváru sa tu však stalo Maťkove milované tofu, ktoré mával pomerne často. Deti to vôbec neriešili, no jedna z  učiteliek si to všimla a neváhala Ivete v prítomnosti iných rodičov vysvetliť, že kŕmiť deti sójou je zaručená cesta k ich debilite...

Dvanásťročný Maťo bol vyšší ako väčšina jeho spolužiakov, vynikal rýchlosťou a vedel čarovať s loptou – čoskoro sa stal oporou školského basketbalového tímu. V tom čase už mohol bez problémov konzumovať mlieko (väčšina detí z alergie na bielkovinu kravského mlieka do puberty „vyrastie“), rád si však doprial svoje obľúbené tofu. Keď tréner po jednom z vyhratých zápasov videl, ako si Maťo s chuťou zahryzol do bagety naplnenej údeným tofu, plný rozhorčenia mu vysvetlil, aby „... sa prestal pchať tou sójovou gebuzinou, lebo bude zaručene impotentný...“

Dnes dvadsaťpäťročný Maťo s čerstvým diplomom vo vrecku zvažuje, či ostane v Prahe alebo sa vráti na Slovensko. Dôležité slovo v tomto rozhodovaní bude mať určite aj jeho priateľka Dominika, ktorá nosí pod srdcom ich prvé spoločné dieťa :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?