Poznáte to – najprv malé zaškvŕkanie v žalúdku, o chvíľu sa to ozve hlasnejšie. Po čase pocit prázdna v bruchu, neskôr slabosť, po dlhšom hladovaní pocit „na odpadnutie“. Takto sa hlási hlad tela tzv. fyzický hlad, zvyčajne až vtedy, keď uplynulo zopár hodín od nášho posledného jedla.
Naproti tomu hlad duše sa ozýva vždy v hlave – človek zrazu nedokáže myslieť na nič iné ako na jedlo. Nie však na akékoľvek jedlo, ale na niečo celkom konkrétne – pizzu, čokoládu, syrové chrumky, sušienky, vanilkovú zmrzlinu. Tento tzv. emočný hlad sa zvyčajne zjaví z čista jasna ako dôsledok stresu, obáv, smútku, sklamania či zahanbenia... V danom okamihu sa celé úsilie človeka sústredí na otázku, ako a kde toto jedlo získať... Emočný hlad prichádza nezávisle od toho, kedy sme naposledy jedli.
Fyzický hlad možno utíšiť rozličným druhom jedla, podľa aktuálnej dostupnosti či osobných preferencií. Človek sa naje do sýtosti a spokojný odchádza ďalej žiť svoj život, zvyčajne nemyslí na jedlo dve tri hodiny, teda dovtedy, pokiaľ ho opäť neprekvapí hlad.
Hlad duše sa utišuje omnoho komplikovanejšie – nielen že je zvyčajne viazaný na jeden celkom konkrétny druh jedla. Veľmi často sa spája s tzv. automatickým jedením - človek ani nevie ako, a vidí pred sebou prázdny obal od keksov, chrumiek, čokolády... aj by odprisahal, že nevie, ako k tomu došlo... V stave emočného hladu je človek schopný zjesť enormné množstvo konkrétnej potraviny v nádeji, že mu to prinesie úľavu od spúšťacej negatívnej emócie... Opakujúce sa automatické jedenie sa veľmi ľahko a rýchlo mení na prejedanie, ktoré je zdrojom ďalšieho stresu, napätia a zahanbenia...
Tamara sa takto trápila celé dva roky – od okamihu, kedy dostala vo firme nového nadriadeného – keksíkmi zajedala pracovný stres, intrigy, kariérne sklamania. Ani to, že musela zväčšiť komplet celý svoj šatník o dve konfekčné veľkosti, ju nedokázalo zastaviť. V snahe zabrániť svojmu emočnému prejedaniu vyskúšala všetko – verila, že ak si keksy nekúpi, situácia sa vyrieši. Svoj omyl pripustila v okamihu, keď si v noci sadala do auta a šla si ich kúpiť na druhý koniec mesta. Zjedla ich hneď na parkovisku... všetky.
Dnes má už Tamara svoj vzťah ku keksom ako-tak pod kontrolou. Naučila sa veľmi striktne odlíšiť, kedy hladuje jej telo a kedy duša. Fyzický hlad rieši tým, že pravidelne každé dve hodiny zje malú porciu jedla (či veríte, alebo nie, už schudla jedno konfekčné číslo :-)). Pri ataku emočného hladu striktne dodržiava nasledovný rituál: ihneď vypije veľký pohár čistej vody a odíde z miestnosti, kde má keksy (kancelária alebo kuchyňa). Zamieri na toaletu alebo do kúpeľne, kde si dôkladne vyčistí zuby. Zhlboka dýcha a snaží sa uvoľniť celé telo od hlavy až po malíčky nôh. Najskôr po desiatich minútach zamieri pomaly späť do kancelárie alebo do kuchyne. Otvorí si plechovku so pomletou kávou a s chuťou vdychuje obľúbenú vôňu. Ak má chuť a čas, urobí si kávu a vychutná si ju, spravidla bez cukru no s kvapkou mlieka...
