Obeť alebo vďačnosť?

Autor: Gabriela Sabolová | 29.10.2011 o 19:47 | (upravené 29.10.2011 o 20:04) Karma článku: 10,28 | Prečítané:  2111x

Keď Alica v roku 1984 maturovala, bola premiantkou miestneho gymnázia. Bez známostí a úplatkov sa dostala na právo a usilovne pokračovala vo svojej „filatelistickej" záľube.  S priemerom 1,00 ukončila štúdium, vydala sa za spolužiaka z ročníka a do roka  priviedla na svet prvorodeného syna Tomáša. Chlapča bolo pokojné, bacuľaté, v noci spalo, cez deň si tichučko v postieľke obzeralo vlastné pästičky. Až po pár mesiacoch si Alica všimla, že Tomáško nereaguje na zvukové podnety mimo svojho zorného uhla. Prvé narodeniny priniesli mladej rodinke okrem torty s jednou sviečkou aj zdrvujúce potvrdenie Tomáškovej hluchoty...

Daniela od malička vynikala v riešení hlavolamov a rébusov. V škole ju bavila matematika, vo voľnom čase sa venovala kompozičnému šachu a ako jediné dievča vyštudovala na matfyze teoretickú kybernetiku. Po promócii v roku 1987 sa stala internou ašpirantkou na Katedre aplikovanej matematiky. Dcérka Lucia sa jej narodila tesne po úspešnej obhajobe dizertačnej práce. Prvé mesiace Danielinho materstva boli idylické, problémy nastali až v období prikrmovania – bolesti bruška, hnačky, celkové neprospievanie. Trvalo zopár mesiacov, kým si Daniela vypočula vetu, ktorá následne zmenila celý jej život: „Vaša dcérka má celiakiu, doživotne bude potrebovať bezlepkovú diétu...“.

Karolína porodila svoje prvé dieťa v roku 1992, keď bola v poslednom ročníku štúdia francúzskeho jazyka na filozofickej fakulte. V tom čase už mala napísanú diplomovú prácu, bola vyhľadávanou prekladateľkou a predbežne mala potvrdenú trojročnú stáž na parížskej Sorbone. Pôrod bol dlhý a namáhavý, úľavou si vydýchla, keď prvýkrát začula plač svojho syna. O chvíľu si však uvedomila zvláštne napäté ticho v pôrodnej sále. „Je všetko v poriadku, pán doktor?“ – spýtala sa. Nebolo... Martinko sa narodil s Downovým syndrómom...

Tri schopné, ambiciózne mladé matky a tri deti vyžadujúce starostlivosť „na plný úväzok“. Ako sa tieto ženy so svojim údelom vyrovnali?

Alica sama zvládla mnohé úskalia posunkovej reči, napísala o tom niekoľko príručiek pre rodičov sluchovo postihnutých detí a dnes učí posunkovú reč budúcich špeciálnych pedagógov na vysokej škole...

Daniele vstúpila celiakia do života v roku 1991, keď v obchodnej sieti ešte vôbec neboli dostupné bezlepkové potraviny. Napriek svojmu kuchárskemu antitalentu sa nekonečným experimentovaním naučila piecť jedlý bezlepkový chlieb, neskôr i koláče a cukrovinky. O svoje skúsenosti a recepty sa podelila so stále sa rozširujúcou rodinou celiatikov v bezlepkovej kuchárskej knihe, prvej, ktorá vyšla v slovenčine. Dnes prevádzkuje internetový obchod s bezgluténovými potravinami a poskytuje poradenstvo v tejto oblasti...

Karolína sa nezmierila s myšlienkou, že dieťa s Downovým syndrómom patrí do špeciálnej školy. Od najútlejšieho veku sa venovala rozvíjaniu Martinkových schopností aplikáciou metód Márie Montessori. Na prelome tisícročí sa jej za finančnej pomoci z euro fondov podarilo založiť prvú Montessori škôlku v kraji, ktorú spočiatku navštevovalo päť detí. Dnes má jej centrum okrem škôlky aj základnú školu a Martin v ňom pôsobí ako asistent...

Mnoho ľudí si povie, že Alica, Daniela a Karolína obetovali svoj talent a sľubne sa rozbiehajúcu kariéru svojim deťom... aj ony sami si to v minulosti určite mnohokrát s trpkosťou i bolesťou pomysleli. Ale dnes, v zrelom veku, to už vidia inak – sú vďačné svojim deťom za to, že im ukázali nové rozmery životného šťastia...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?