Aj citlivý nos môže pomôcť pri stanovení diagnózy

Autor: Gabriela Sabolová | 11.10.2011 o 9:28 | (upravené 11.10.2011 o 9:35) Karma článku: 10,82 | Prečítané:  1923x

Stalo sa to v lete pred troma rokmi v anglickom Stratforde na kurze týkajúcom sa výživovej politiky Európskej únie. Na konci prednášky sa v mojej tesnej blízkosti začal šíriť veľmi nepríjemný zápach. Bolo nepochybné, že niečie črevo, sužované prílišnou plynatosťou uvoľnilo časť svojho obsahu. Vedľa mňa sediaci Kim sa so sklonenou hlavou postavil a chvatne opustil miestnosť...  

Kim priletel do Shakespearovho rodiska zo Soulu, kde podľa vlastných slov „pôsobil vo vysokej pozícii na Ministerstve zdravotníctva a výživy". Absolvovanie kurzu malo byť preňho odrazovým mostíkom pre ročnú stáž na jednej z anglických univerzít.

Prvý deň nás tútori nechali viac menej voľne diskutovať. Ich snahou bolo bližšie nás spoznať a rozdeliť do pracovných skupín, v ktorých sme mali zotrvať až do konca kurzu. Kim na seba pútal pozornosť po celý deň. Nielen svojím subtílnym zjavom, prenikavým parfumom a čiernym oblekom. Jeho vystupovanie bolo veľmi autoritatívne - v každej diskusii musel mať posledné slovo, bez okolkov skákal ľuďom do reči a zvlášť pohŕdavo sa správal k ženám.

Na druhý deň ráno sme na nástenke našli rozpis pracovných skupín - stuhla mi krv v žilách - mojim osudom pre tento kurz bol práve Kim. Ako som tak neveriacky civela na rozpis, ozval sa za mnou tichý hlas jedného z tútorov: „Prepáč, nevedeli sme to inak poskladať". „Ale prečo ste obetovali práve mňa?" - spýtala som sa. „Lebo všetci muži v tomto kurze sú vyšší a mohutnejší ako Kim - myslím, že práve  to ho podnecuje k agresívnemu správaniu. No a všetky ženy okrem teba sú buď z francúzskych kolónií, z Afriky alebo z Izraela. Nebude s nimi spolupracovať, nepovažuje ich za rovnocenné. Prosím, skús to s ním nejako prežiť..."

Nuž nebolo to veľmi príjemné. Snažila som sa ho vnímať ako malé vystrašené chlapča, ktoré sa chce presadiť v novom neznámom svete, ale bolo to pravdupovediac dosť vyčerpávajúce. Okrem iného mi v komunikácii s ním prekážalo aj to, že neustále niečo prežúval, akoby sa nevedel nasýtiť kávy a anglického čajového pečiva. Na tretí deň však Kim akosi zmĺkol a často sa vytrácal z miestnosti. Nuž a popoludní sa odohrala tá „zapáchajúca nepríjemnosť".

Na tom zápachu ma niečo zaujalo.... zdalo sa mi, že je v ňom nejaká „nie bežná zložka"... a potom mi to došlo - presne takýto zápach  charakterizuje plynatosť ľudí trpiacich laktózovou intoleranciou. V ich organizme chýba enzým, ktorý štiepi mliečny cukor laktózu. Nestrávená laktóza sa potom v hrubom čreve rozkladá na zapáchajúce a dráždivé plyny, v dôsledku čoho sa objaví nafukovanie sprevádzané nepríjemnými zvukovými a čuchovými efektami, nezriedka aj hnačky a bolesti brucha. Laktózovou intoleranciou trpí asi štvrtina dospelej populácie v rámci bielej rasy, ale viac ako 80% aziatov. Kim sa vo svojej vlasti s mliekom zrejme nestretával, takže o existencii svojej intolerancie ani netušil.... V Anglicku mu zrazu zachutila káva s mliekom a jeho črevo voči tomuto objavu prudko a nekompromisne protestovalo...

Po "zapáchajúcom incidente" sa Kim objavil až v čase večere. Nevedela som si predstaviť, ako  mu zveriť svoje podozrenie týkajúce sa jeho čreva, keď však doniesli ako múčnik puding, vedela som, že musím konať. Na jeho papierový obrúsok som napísala: „Kim, nejedz dezert, je nebezpečný!" Kim stuhol, položil lyžičku a spýtavo sa na mňa zahľadel. Vzal mi z ruky pero a na obrúsok napísal: „JED?" So srdcom tlčúcim až v hrdle som odpísala: „Laktózová intolerancia". Netuším, čo sa potom odohrávalo v Kimovej mysli, lebo do konca kurzu sa tejto témy nedotkol. Jedol však iba mäso, vajcia, ovocie a zeleninu.

V čase Vianoc som medzi množstvom elektronickej pošty našla aj krátku správu od Kima. Okrem Merry Christmas tam bola aj veta, ktorá mi po mesiacoch pochybností priniesla úľavu: „Mala si pravdu, moja intolerancia sa potvrdila v nemocnici Johns Hopkins. V tejto krajine, kde sa aj čaj pije s mliekom si ma zachránila pred istou potupou....Kim".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?