Lámka a polievka z konského chvosta

Autor: Gabriela Sabolová | 22.9.2011 o 15:00 | (upravené 22.9.2011 o 20:35) Karma článku: 7,59 | Prečítané:  1368x

Ujo Tóno bol najväčší muž, akého som v detstve poznala - takmer dva metre do výšky, úctyhodných 120kg a hlava bez jediného vlásku. Bol mäsiarom v našej ulici a každý ho mal v náležitej úcte, no nielen preto, že jeho dobrá vôľa v podstatnej miere rozhodovala o kvalite nedeľného obeda. O jeho rodine sa v mestečku vedelo len málo, no to málo malo tajomný nádych...

... jeho starý otec často chodieval do Poľska, kde vraj obchodoval s koňmi. Jeho otec choval kone aj potom, čo všetci na okolí viac či menej „dobrovoľne vstúpili do družstva". No a ujo Tóno sa raz v krčme podriekol, že jeho žena varí ešte lepšiu polievku z konského chvosta, ako varievala jeho nebohá mama.

Zmienka o tajomnej polievke vyvolala pochopiteľne v mestečku rozruch. Všetci boli zvedaví ani nie tak na to, ako tá polievka chutí, ale odkiaľ ten Tóno tie konské chvosty berie?! Tóno však mlčal a slovka na túto tému nepreriekla ani jeho žena. Len z ich dvoch malých synov sa tetkám na ulici podarilo vylákať, že veru konskú polievku mávajú každý deň na raňajky s krajcom chleba...

Časom upadla Tónova konská polievka do zabudnutia, lebo ľudia začali hovoriť o jeho otcovi, ktorý s blížiacou sa starobou očividne chradol a čoraz viac ho zmáhala lámka. Najprv ťažko chodil a sťažoval sa na silné bolesti v kolenách. Nasledujúce leto ho Tóno už len na rukách podvečer vynášal do parku ku kostolu, aby sa trochu pozhováral s ľuďmi a vyhrial v lúčoch zapadajúceho slnka. Jeho utrpenie bolo dlhé, napriek liečbe trpel ukrutnými bolesťami a posledné dva roky života strávil úplne odkázaný na Tónove mocné ramená.

Keď som sa po rokoch štúdia vrátila v lete do rodného mestečka, zašla som i do mäsiarstva k Tónovi - dozvedieť sa, čo nové medzi ľuďmi i kúpiť kura na nedeľný obed. Na prvý pohľad to bol ten istý ujo Tóno, len o desať rokov starší. To ma neprekvapilo, nechápala som však strach zrkadliaci sa v jeho tvári. Pýtala som sa najprv na manželku, na deti - všetci boli podľa jeho slov v poriadku. V snahe odľahčiť situáciu spýtala som sa i na polievku z konského chvosta, či mu ešte chutí. Smutne sa usmial, že veru áno, je to jeho jediná radosť v živote, odkedy ho nohy nechcú poslúchať. Bolia ho, opúchajú, celkom tak sa to začína ako kedysi u jeho nebohého otca. Asi je to rodinné prekliatie, lebo aj jeho dedo umrel v bolestiach spôsobených lámkou...

... kdežeby prekliatie - premýšľala som - lámka (dna či pakostnica) je ochorenie, pri ktorom sa v tele človeka tvorí príliš veľa kyseliny močovej. Tá sa vo forme kryštálikov usádza predovšetkým v kĺboch, čo má za následok ich opúchanie, sčervenanie a hlavne bolestivosť. Kyselina močová vzniká v tele z purínov, preto je pri liečbe lámky najdôležitejším diétnym opatrením je vylúčenie všetkých potravín, ktoré puríny obsahujú - červeného mäsa, vnútorností jatočných zvierat  a mäsových vývarov... každodenná dlhoročná konzumácia vývaru z konského chvosta zabezpečila enormne zvýšenú tvorbu kyseliny močovej u Tónovho deda i otca a teraz kvárila i jeho...

Snažila som sa nájsť slová, ako vysvetliť Tónovi, že nie lámka je prekliatím ich rodiny, ale obľúbená polievka z konského chvosta...

-         Darmo si študovaná, tomuto nerozumieš! Konská polievka je moje dedičstvo po otcovi i dedovi, tej sa nemôžem vzdať!

-         Ujo Tóno, skúste aspoň na týždeň - dva vynechať konskú polievku, uvidíte, že bolesti poľavia...

Dlho sme sa zhovárali, spomínali na pekné i smutné zážitky spojené s jeho rodinou. Prehodili sme slovko i o tom, že by mohol svoj ranný rituál máčania chleba do konskej polievky len mierne zmeniť na máčanie chleba do osoleného mlieka, ale pravdu povediac, neveľmi som verila, že to skúsi.

Nezdržala som sa to leto v mestečku dlho, no keď som prišla domov na najbližšie Vianoce, stretla som Tóna. Kráčal rezko, na tvári úsmev, kýval na mňa zďaleka. Pri stretnutí ma tuho objal a zamrmlal do ucha:

- Mala si pravdu, bez konskej polievky ma lepšie nohy nesú, ale neprezraď to nikomu, veď čo by si ľudia pomysleli o mäsiarovi, ktorý mlieko píjava...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?